Anton Bernolák (3. 10. 1762 Slanica-15. 1. 1813 Nové Zámky)

^{Jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny Katolícky kňaz}

Anton Bernolák sa narodil v Slanici z otca Juraja a matky Anny rodenej Timčákovej 3. októbra 1762, pokrstil ho minorita páter Félix Pulečka počas sv. misií, ktoré práve prebiehali v námestovskej farnosti.Pochádzal zo zemianskej plátennícko- farbiarskej rodiny. Ľudové školy navštevoval v Slanici a pravdepodobne aj v Námestove, v roku 1778-1780 študoval poetiku a rétoriku (poznámka: Humánne vedy) v seminári v Bratislave, 1780-1782 filozofiu na akadémii v Trnave, teologické štúdiá absolvoval r. 1783-1784 na univerzite vo Viedni a r. 1784-1787 v jozefínskom generálnom seminári v Bratislave, r. 1787 vysvätený za r. k. kňaza. Po štúdiách pôsobil r. 1787-1791 ako kaplán v Čeklísi (dnes Bernolákovo), r. 1791 – 1797 bol tajomníkom arcibiskupského vikariátu, diecéznym cenzorom a archivárom v Trnave a od r. 1797 až do smrti farárom a dekanom v Nových Zámkoch, kde bol súčasne správcom hlavnej mestskej školy a učiteľom náboženstva. V čase bratislavských štúdií sústredil okolo seba učenlivých  bohoslovcov v Spoločnosti na pestovanie slovenského jazyka, pričinením ktotých vyšlo v r. 1787 kolektívne jazykovedné dielo „Disertatio philologico-critica de literis Slavorum... s pripojenou Orthographiou. Ako kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov, vybudovaného na základe typu kultúrnej západoslovenčiny (nazvaného bernolákovčina), spracoval jazykovedné diela: Gramatica Slavica (1790), Etymologia vocum Slavicarum (1791) a rozsiahly Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský, ktorý vyšiel v 6 zväzkoch posmrtne r. 1825 – 1827 zásluhou mecéna, kanonika Jura Palkoviča. Okrem jazykovedných prác zúčastnil sa na polemikách s. J. J. Bajzom po boku Juraja Fándlyho (spisy Toto maličké písmo..., Niečo o epigramatech... a i.), samostatne vydal kázne. V rukopise zanechal bibliografiu teologickej a i. literatúry Nova Bibliotheca, určenú ako pomôcku pre bohoslovcov, ako aj spracované prednášky prof. M. Pankla o popľnohospodárstve De oeconomia rurali. Bol vedúcou osobnosťou spolku Slovenské učené tovarišstvo, ktorý mal pobočné stánky na celom Slovensku i za hranicami Uhorska (spolu okolo 450 členov) a usiloval sa o nadkofesionálnu spoluprácu na začiatku slovenského národného obrodenia.

Ján Bernolák (23. 9. 1789 Slanica – 22. 9. 1849 Sumeg, Maďarsko

Podnikateľ, plátenník

Ľudovú školu navštevoval pravdepodobne v Slanici, r. 1804 – 1805 študoval v druhej humanitnej triede na gymnáziu v Budíne. Po gymnaziálnych štúdiách vykonával pravdepodobne nejakú kancelársku prax. Po sobáši s Annou Vohánekovou okolo roku 1815 sa presťahovali do Oravky, kde sa venoval farbiarstvu a obchodu s plátnom, pričom bol jednateľom bratislavského obchodníka J. K. Ramassetera. Počas cholerovej epidémie r. 1831 bol zdravotným komisárom v Oravke, r. 1839 sa presťahoval do Sumegu v Zalanskej stolici, kde sa venoval obchodnej činnosti.

_{Ján Bernolák (19. 2. 1827 Oravka – 23. 1. 1893 Banská Bystrica)}

_{vojak, úradník}

_{Bol synom vyššie uvedeného Jána Bernoláka.}

_{Ľudovú školu navštevoval v Oravke, potom študoval na nižšom gymnáziu v Ružomberku, r. 1846 – 1847 bol poslucháčom 2. ročníka filozofického kurzu na univerzite v pešti, 1847/1848  absolvoval 1. ročník na právnickej akadémii v Bratislave. V revolúcii 1848/1849 bojoval v maďarskom vojsku až po porážke pri Világoši a auguste 1849, kde dosiahol hodnosť nadporučíka a veliteľa roty. Po revolúcii sa vrátil na Oravu, kde bol r. 1850 – 1853 okresným úradníkom v službách Oravskej a Nitrianskej stolice. R. 1854 – 1860 bol pomocníkom slúžneho Hontianskej stolice v Šahách, r. 1861 slúžnym bzovíckeho okresu so sídlom v Čebovciach, od r. 1868 až do smrti bol úradníkom daňovej správy v Banskej Bystrici.}

Janko Bernolák (22. 6. 1768 Slanica – 1848)

Podnikateľ, plátenník

Absolvoval pravdepodobne nižšie gymnaziálne štúdiá, potom pôsobil v rodnej obci, kde zdedil dom a majetky. V čase rozkvetu plátenníctva na Orave spolu s bratmi Martinom a Gabrielom vlastnil farbiareň a mangle na plátno v Slanici, ktoré skupoval zo širokého okolia a po jeho spracovaní obchodoval s plátnom v južnom Uhorsku. V Slanici zastával viackrát funkciu richtára a člena obecnej rady, založil základinu na zriadenie chudobinca v Trstenej. Koncom 20. rokov 19. storočia jeho podnik upadol.

Jozef Bernolák (28. 2. 1793 Slanica – 31. 1. 1847 Budín)

Národnokultúrny pracovník, úradník

Bol synom Janka Bernoláka (1768-1848). Ľudovú školu navštevoval v Slanici, od r. 1803 študoval v druhej gramatickej triede na hl. gymnáziu v Budíne, kde potom absolvoval aj humanitné triedy. Po štúdiách od r. 1812 pôsobil takmer 30 rokov ako úradník, napokon účtovný radca Uhorskej kráľovskej komory v Budíne, okrem toho zastával funkciu radcu tamojšieho penzijného ústavu a bol prísediacim viacerých súdov. Patril do okruhu slovenských vzdelancov v Pešt- Budíne, sústredených okolo Martina Hamuljaka. R. 1834 bol spoluzakladateľom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne, v ktorom zastával funkciu pokladníka, v r. 1836 zvolený za jeho predsedu.

Ondrej Bernolák (4. 10. 1727 Slanica – 21. 7. 1788 Trenčianske Teplice)

Prírodovedec, univerzitný profesor, jezuita

    Pochádzal zo zemianskej vetvy Bernolákovcov. R. 1743 vstúpil do jezuitskej rehole v Ostrihome, r. 1744 -1745 absolvoval noviciát a študoval na gymnáziu v Trenčíne, r. 1747 – 1749 filozofiu vo Viedni, r. 1750 – 1751 vyučoval gramatiku na gymnáziu v Banskej Štiavnici, r. 1752 – 1753 matematiku vo Viedni, r. 1754 rétoriku v Kluži. R. 1755 – 1758 študoval teológiu na univerzite v Trnave. Po štúdiách bol r. 1758 kazateľom v Trenčíne, r. 1761 – 1764 prefektom konviktu v Trnave, neskôr vykonával terénne meranie v tekovskej stolici, r. 1765 pôsobil v Košiciach, od r. 1766 prednášal filozofiu, cirkevné dejiny a právo na univerzite v Trnave, kde bol r. 1770 dekanom filozofickej fakulty, poslucháčov oboznamoval s poznatkami moderných prírodných vied. Po zrušení jezuitskej rehole bol od r. 1773 kaplánom v Bojniciach a v Trnave.  Venoval sa mineralógii a geometrii, do diela J. Sklenára Rariora naturae monumenta in Ungaria (1780) spracoval kapitolu o zlate a iných kovoch. Vydal náboženské práce, v rukopise zanechal výklad Písma sv.

Pavol Bernolák (1728 Slanica – 4. 9. 1796 Tvrdošín)

Osvetový pracovník, katolícky kňaz

    Pochádzal zo zemianskeho rodu. R. 1736 – 1737 študoval na nižšom gymnáziu v Ružomberku, kde je zapísaný ako „nobilis Slanicensis“, potom študoval filozofiu a teológiu v seminári v Budíne. Po vysvätení za r. k. kňaza sa r. 1753 stal kaplánom v Námestove, odkiaľ r. 1755 prešiel za farára do Tvrdošína, kde pôsobil až do smrti. Okrem duchovnej a osvetovej činnosti sa r. 1766- 1770 zaslúžil o prestavbu a výzdobu farského kostola, ktorý vymaľoval tvrdošínsky maliar Karol Mayer.

Juraj Gogolák, pseudonym Irievič (3. 4. 1849 Slanica – 26. 5. 1901 Budapešť)

Publicista, katolícky kňaz

     Študoval na gymnáziách v Trstenej a v Levoči, teológiu v seminári v Spišskej Kapitule, r. 1873 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Poprade a v Lokci, od r. 1875 bol profesorom na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, potom bol kaplánom v Hniezdnom, od roku 1882 vojenským kňazom , pôsobil aj v Trebinje v Dalmácii. Ako publicista r. 1890 – 1900 prispieval do Katolíckych novín listami, spomienkami, článkami o slovenskej reči, ale aj o demokracii, slobodomurárstve, darwinizme a i. V sérii Lacné čítanie vydal obrázok zo žiackeho života Majáles (1891), jeho práca Dedinka, venovaná 100. výročiu založenia Slovenského tovarišstva a Antonovi Bernolákovi zostala v rukopise.

Anton Gracík (24. 8. 1878 Slanica – 6. 10. 1956 Coopesburg Pa, USA)

Katolícky kňaz, krajanský pracovník, publicista

     Ľudovú školu navštevoval v Slanici, od r. 1888 študoval na gymnáziách v Trstenej, Levoči, Ružomberku a v Banskej Bystrici, kde r. 1897 maturoval, teologické štúdiá absolvoval v seminári v Temešvári, r. 1901 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Od r. 1901 bol kaplánom v chorvátsko-nemecko-maďarskej obci Temeš-Rékaši, r. 1905 odišiel do Ameriky, kde bol prvým farárom slovenskej osady v Byesville (Ohio), od r. 1906 farárom slovenskej osady sv. Patrika v Camerons Bottom, od r. 1910 v Duquesne, r. 1914 – 1920 farár v novozaloženej osade sv. Cyrila a Metoda v Cliftone a napokon od roku 1920 farár osady sv. Štefana Mučeníka v Newarku, od roku 1955 žil na odpočinku v Coopesburgu. Zaslúžil sa o povznesenie slovenských farností a o postavenie viacerých kostolov v Amerike, bol spoluorganizátorom spolkového života slovenských krajanov, tajomníkom Združenia  slovenských katolíkov v USA, redaktor časopisov Dobrý pastier a Ave Maria, v ktorých uverejňoval početné články. Pre potreby slovenských farských škôl vydal Katechizmus pre katolícke školy v Amerike (1918) a Väčší katechizmus (1923). Jeho fara v Newarku kde zriadil hvezdáreň, bola významným centrom Slovákov v USA.

Ignác Kaviak, pseudonym Kvetoslav, Slaničan ( 25. 9. 1861 Slanica- 15. 1. 1886 Bratislava

Literárny historik, katolícky kňaz

Gymnázium a teológiu vyštudoval v Ostrihome, r. 1884 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Pôsobil ako protokolista v kancelárii primasa J. Simora v Ostrihome, od novembra 1844 bol kaplánom v Bratislave, kde aj zomrel. Počas štúdií v ostrihomskom seminári bol predsedom slovenského literárneho krúžku. Nádejný literárny historik z kruhu Osvaldovej skupiny, autor práce o J. Hollom (1885), biografických článkov a príspevkov k dejinám slovenskej kazateľskej literatúry. Pripravoval sa spracovať životopisy Antona Bernoláka, Andreja Radlinského a cirkevné dejiny Uhorska. Publikoval v Katolíckych novinách, Kazateľni, Magyar Korona, v kalendároch a pod.

Štefan Matkovčík (23. 10. 1819 Slanica – 21. 1. 1864 Zázrivá )

Veršovník, katolícky kňaz    

Po absolvovaní teologických štúdií pôsobil ako rímskokatolícky farár v Zázrivej, r. 1864 bol zakladateľom matice slovenskej. Publikoval básne a náboženské príspevky v Katolíckych novinách (1850 – 1852) a v časopise Cyrill a Method (1857 – 1860), medzi nimi oslavné básne venované I. Hyrošovi- Sliackemu, P. Árvayovi  a i.

Ervín Szabó (22. 8. 1877 Slanica – 29. 9. 1918 Budapešť)

Sociológ, publicista, knihovník

Študoval na gymnáziu v Užhorode, kde sa presťahovala jeho rodina, r. 1895 – 1898 študoval na právnickej fakulte v Budapešti, r. 1998 – 1899 vo Viedni. Od r. 1899 bol vychovávateľom a knihovníkom knižnice uhorského parlamentu, r . 1900 knihovníkom Obchodnej a priemyselnej komory, r. 1904 knihovník, r. 1911 riaditeľ knižnice hlavného mesta Budapešti. Od r. 1900 člen Sociálnodemokratickej strany Uhorska, ideológ robotníckeho a socialistického hnutia, ktoré si osvojil najmä pod vplyvom ruských socialistov. V štúdiách a článkoch kritizoval nedemokratický uhorský politický a spoločenský systém, po rozchode so sociálnodemokratickou stranou uverejnil proti jej vedeniu zásadné kritiky. Odmietal militarizmus a hrozbu vojny, významné sú jeho práce o problémoch hnutia uhorských poľnohospodárskych robotníkov, ako aj odborné diela z oblasti knihovníctva a bibliografie. Vyšli vo výbere Vállogatott írasai (1958).

Juraj Šimalčík (13. 11. 1895 Slanica – 4. 2. 1961 Pezinok) 

Teológ, náboženský spisovateľ, univerzitný profesor

Ľudovú školu absolvoval v Slanici, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, r. 1914 – 1918 teológiu v Budapešti, r. 1919 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Po štúdiách pôsobil ako kaplán v Martine, r. 1921 – 1924 ako notár biskupskej kúrie v Žiari nad Hronom, r. 1924 – 1935 profesor filozofie a teológie v seminári v Banskej Bystrici, r. 1934 cirkevný sudca, od r. 1936 profesor dogmatiky na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, od r. 1949 politicky nespoľahlivý, od r. 1957 žil v Pezinku. Venoval sa dogmatike a mariológii, ako aj prekladateľskej činnosti, osobitnú pozornosť sústredil na učenie o Cirkvi, o Bohu, o Božej milosti, vo filozofii o vzťahu Boha a sveta, viery a vedy. Bol autorom knižných prác Vesmír a Boh (1944) a štúdií, publikovaných v periodikách Kultúra, Katolícke noviny, Plameň, Rozvoj a i.

Jozef Tomík (12. 1. 1853 Slanica – 5. 7. 1916 Liptovské Revúce)

Publicista, katolícky kňaz

Bol bratom Juraja Tomíka. Po skončení teologických štúdií pôsobil ako rímskokatolícky kňaz v Komjatnej (1890), naposledy farár v Liptovských Revúcach. Uverejňoval kázne v Kazateľni, prispieval do Katolíckych novín i do Zborníka Tovarišstvo (1893). Národne orientovaný slovenský dejateľ, po voľbách r. 1906 ho odsúdili na 4 mesiace väzenia. Venoval sa záchrane historických a etnografických pamiatok.

Juraj Tomík (? Slanica – 9. 4. 1868)

Veršovník, publicista, katolícky kňaz

Brat Jozefa Tomíka. Pochádzal zo Slanice, po absolvovaní teologickýxh štúdií pôsobil ako katolícky kňaz v Spišskej diecéze. Publikoval básne v časopisoch Cyrill a Method (1863), Vojtech (1863 – 1865), ale najmä v Slovesnosti (Jarnia duma, Sen, Na Oravu, Výhľad do doliny, Pieseň, r. 1863). Z rukopisnej pozostalosti vyšli jeho básne v Katolíckych novinách: Mladý pastier, Ovčiarska letná pieseň a iné (1887, 1889).