Jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, ústredná postava Slovenského učeného tovarišstva, prvého celoslovenského kultúrneho národného spolku.

* 03.10.1762 Slanica
† 15.01.1813 Nové Zámky
vzdelanie

1774 - 1778 nižšie gymnaziálne triedy podľa dostupných materiálov absolvoval pravdepodobne v Ostrihome, Trnave alebo v Jágri.

1778 - 1780 ako seminarista študoval rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne, Bratislava

1780 - 1782 filozofia na Štefáneu, Trnava
1782 - 1784 katolícka teológia na univerzite, Viedeň
1784 - 1787 generálny seminár, Bratislava

životopis

Pochádzal  zo  slovenskej zemianskej  rodiny, známej  ako Brnulovci, Brnolákovci, Bernolákovci. Narodil sa druhé dieťa Juraja Bernoláka a jeho manželky Anny, rod. Timčakovej.

Na  ideové  formovanie jeho  osobnosti  pôsobili  najmä  osvietenecké prúdy viedenského centra, kde sa stal oddaným stúpencom jozefínskych osvieteneckých reforiem a snažení.

Základný  význam  majú jeho  jazykovedné  práce, ktoré mali  rozhodujúci  vplyv  na  jazykové kodifikačné úsilie bernolákovcov o  nový  spisovný jazyk,  tzv. bernolákovčinu.  Ovládal viacero cudzích  jazykov, od  klasických po moderné.  Mal široké  znalosti z jazykovedy, zo všeobecných dejín,  ekonomiky, f ilozofie,  medicíny,  prírodných vied,  estetiky,  hudby a  politiky.  Zásluhou toho bez  problémov  pripravil  do tlače 270-stranový bibliografický  súpis základnej teologickej literatúry, doplnený praktickou literatúrou z iných  spomínaných vedných odborov pod názvom Nova bibliotheca theologica selecta (Nová vybraná bohoslovecká knižnica).

Pod jeho  vedením sa zriadilo v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave a tiež Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka.

Okrem  literárnej   činnosti  sa  venoval najmä  dopĺňaniu,  redigovaniu a prepisovaniu Slovára, ktorý však vyšiel až  po jeho  smrti  zásluhou kanonika  Juraja  Palkoviča. Jeho cieľom bolo dať slovenčine normatívny slovník. Vylučoval zo slovnej zásoby slová, ktoré pokladal za neslovenské alebo vulgárne a namiesto nich navrhoval slovenské slová alebo tvoril nové slová. Hojne slová aj odvodzoval,  a to  bez  ohľadu  na to, či  sa  odvodeniny aj  používali.  V Slovári  je  veľmi bohatá synonymika,  asi 1200 - 1500  prísloví  a  porekadiel,  bohatá a  živá  frazeológia, početné ľudové, meštianske a  vojenské  piesne. Pre nás má  toto  dielo  význam  najmä  svojím  synonymickým a frazeologickým materiálom a ako svedok hodnotenia vtedajšej kultúrnej slovnej zásoby.

Do  dejín  slovenského  národa sa z apísal ako  prvý  kodifikátor  spisovnej slovenčiny (1787) ako národného  spisovného  jazyka.  Jeho  historický  prínos a  priekopníctvo  je v  tom,  že  vedome nadväzoval  na  súčasné  ekonomicko-spoločenské  vývinové  tendencie  a  slúžil začínajúcemu sa procesu  formovania  novodobého  slovenského  národa.  Bernolákom  kodifikovaná  spisovná slovenčina,  tzv. bernolákovčina,  aj  keď  sa  nepresadila  ako  celonárodný  spisovný  jazyk, vychádzala  zo  živej reči, z úzusu vzdelancov - západoslovenčiny, pričom ju tvorivo rozvíjal a dopĺňal.

K spracovaniu  otázok  slovenského  pravopisu  pristupoval  s  pomerne  širokým  rozhľadom po domácej  (slovenskej i českej)  a  sčasti  aj  európskej  jazykovednej  problematike  a viac  ráz  sa odvolával  aj  na  stav  v  staročeských  pamiatkach   a v slovenských  nárečiach.  Na  pravopis sa pozeral  ako  na  grafické  zachytenie  hovorenej  reči.  V  metodickom  postupe  sa  odzrkadľuje dobový  racionalistický  prístup  k  riešeniu  problémov.  Kriticky  odhaľoval  a  smelo  zamietal

viaceré  pravopisné  omyly  starších  gramatikov  a  usiloval  sa  nájsť nový, jasnejší a správnejší spôsob  písania.  Dominantnou  zásadou  bolo,  aby sa   pravidlá  písania  a tlače  vyvodzovali  z výslovnosti,  preto  sa  usiloval  očistiť s lovenský jazyk od českých výrazov. Skúmal funkčnosť a potrebnosť  jednotlivých   grafém v  pravopise.  Do  slovenského  pravopisu  vniesol  premyslenú systémovosť  a účelnosť. Hláskový systém budoval na západoslovenskom vokalizme.

V  morfológii  zavádzal  do  slovenského  pravopisu tie  isté  tvary, ktoré sa používajú dodnes. Na obohatenie  jazyka  využil  neologizmy – nové  synonymá.  Z  pravopisu  odstránil  archaizmy pochádzajúce  z  češtiny.  V gramatike  uzákonil veľa  stredoslovenských prvkov. Hlavné zásady Bernolákovej  kodifikácie  spočívali  v  odstránení  rozdielu  v  písaní i – y; mäkkosť ť, ď, ň, ľ sa vždy  označovala;  všetky  podstatné  mená a iné výrazy,  ktoré   sa vzťahovali na osoby, sa písali veľkým  písmenom;  predložky s, z sa písali podľa výslovnosti; hláska j sa písala ako g, cudzie q, x sa písalo ako kw, ks gz; zaviedol ako pravidelnú skupinu šč. Novú podobu spisovnej slovenčiny zdôvodnil a kodifikoval v latinsky písaných jazykovedných dielach.

Nový spisovný jazyk bránil vo svojich polemických spisoch, adresovaných najmä J. I. Bajzovi, ktorý sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu pred ním.

Pôsobenie:

  17. 8. 1787 vysvätený za kňaza, Trnava

  1787 - 1791 kaplán, Čeklíz (Bernolákovo)

  1791 - 1797 kancelár a tajomník arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave, archivár,                        cenzor kníh a prísažný notár ústrednej cirkevnej stolice

  1797 farár, zároveň dekan novozámockého okresu a správca hlavnej mestskej školy,

             Nové Zámky

tvorba

Prvotina:

1782 Divus rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus

          (Jasný kráľ Štefan, veľký kráľ Uhrov)

Bibliografia:

  Nova bibliotheca

  Inštruktážny spis o poľnohospodárstve

  De Oeconomia Rurali

Jazykovedné dielo:

  1787 Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum ...

           (Kritická filologická rozprava o slovanských písmenách)

  1790 Grammatica Slavica

  1791 Etymologia vocum slavicarum (Etymológia slovanských slov)

  1817 nemecký preklad Grammatica Slavica

  1825 - 1827 5-zväzkový Slowar Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

 Jazyková príručka:

  1787 Linguae Slavonicae ... compendiosa simul et facilis Orthographia

(Stručná a ľahká ortografia)

ďalšie diela:

  menšie náboženské spisy, väčšinou príležitostné kázne

Spisy:

1790
Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať – ide o odpoveď Bernoláka na Bajzov útok proti Fándlymu v spise Anti-Fándly

1794
Ňečo o epigrammatéch anebožto málorádkoch Jozefa Ignáca Bajzi – anonymný spis, ktorým pokračoval v boji s Bajzom

1794

  Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza

  Kázne

1795

  Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta

1803

  Pohrebná kázeň